Ako prvý na svete začal tím českých vedcov pod vedením Jiřího Tocháčka skúmať starnutie plastov v Antarktíde. Dnes už majú prvé výsledky a vedia, že plasty starnú v českom Brne asi štyrikrát rýchlejšie ako v Antarktíde.
Obrovské plávajúce zariadenie, ktoré navrhli holandskí vedci na vyčistenie odpadu v Tichom oceáne, ktoré je trikrát väčšie ako Francúzsko, po prvý raz úspešne zachytilo plasty zo šíreho mora.
Množstvo je výrazne vyššie ako odhadované množstvo mikroplastov, ktoré človek spotrebuje za celý rok.
Vedci z Nemecka prišli s varovaním, že v telách detí sa nachádzajú stále vyššie hladiny vedľajších produktov plastov a mikroplastov. Podľa odborníkov je situácia nebezpečná, niektoré z nájdených látok totiž môžu ovplyvňovať zdravie a vývoj detí. Plasty sa do tela môžu dostať skrze "toxické" oblečenie či z potravinových obalov.
Mikroplasty sa dostávajú aj na také vzdialené miesta ako je Arktída, zistili vedci, ktorí skúmali sneh z tejto oblasti sveta. Čiastočky umelých hmôt menšie ako päť milimetrov sú nasávané do atmosféry a potom sa dostanú aj do tých najodľahlejších regiónov.
Vdychujeme ich a sú aj v jedlách a v nápojoch. Skutočné množstvo mikroplastov, ktoré sa nám takto dostane do organizmu, je omnoho vyššie, než si myslíme.
Neobvyklý úkaz sa cez rok objavuje na najrôznejších ostrovoch po celom Atlantiku. Príčinou je pravdepodobne náklad, ktorý unikol pri búrke do oceánu z nákladnej lode Maersk Shanghai.
Každý človek skonzumuje v priemere päť gramov plastu týždenne, čo je približne ekvivalent štandardnej kreditnej karty. Odhaľuje to v stredu zverejnená štúdia expertov z austrálskej Univerzity v Newcastli, ktorú si objednal Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a o ktorej výsledkoch informuje agentúra DPA.
Zdravotné účinky požitia mikroplastov cez potraviny, vodu a vzduch stále nie sú známe.
Podľa odhadov Európskej komisie sa do životného prostredia každým rokom dostane 70 až 200 tisíc ton mikroplastu.
