Vyplýva to z výskumu vedcov zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC) v Brne a ich britských kolegov.
Pri prežívaní déja vu človek pociťuje určitú situáciu ako veľmi známu, ale zároveň si uvedomuje, že pocit nie je dôvodný a „spomienka“ je vlastne falošná. Po príčinách javu pátrajú generácie výskumníkov. Nový objav vedcov z CEITEC zverejnil pred pár dňami prestížny časopis Cortex. Teraz autori svoj výskum predstavili novinárom.
Výskum dokázal, že prežitok déja vu priamo ovplyvňujú konkrétne mozgové štruktúry. Vedci zistili, že v mozgu ľudí, ktorí déja vu zažívajú, sú určité štruktúry významne menšie než u tých, ktorí s déja vu nemali osobné skúsenosti. Pre vysvetlenie javu u zdravých jedincov doteraz nikto nepriniesol podobne konkrétny dôkaz. Zatiaľ mali vedci len množstvo viac či menej podložených hypotéz, často na poli parapsychológie či mystiky.
U 113 zdravých dobrovoľníkov výskumníci starostlivo vyšetrili mozog a porovnali veľkosti jednotlivých mozgových oblastí jedincov, ktorí nikdy déja vu nezažili, a tých, u ktorých sa déja vu vyskytuje. Analýza preukázala drobné, ale štatisticky významné rozdiely v množstve sivej hmoty v niektorých oblastiach mozgu, najmä v malých štruktúrach na vnútornej strane spánkových lalokov, kde „sídlia“ pamäť a spomienky. Jedinci prežívajúci déja vu majú tieto štruktúry významne menšie.
„Domnievame sa, že ide zrejme o určitú drobnú ,chybu v systéme‘, spôsobenú vyššou dráždivosťou hipokampu. Tá je dôsledkom zmien v najcitlivejších oblastiach mozgu, ktoré zrejme nastali v priebehu vývoja nervového systému,“ uviedol hlavný autor výskumu Milan Brázdil, ktorý v CEITEC vedie program zameraný na výskum mozgu a ľudskej mysle.
Hipokampus je veľmi citlivý na vplyvy z vonkajšieho prostredia. Jeho dráždivosť zvyšuje napríklad spánková deprivácia alebo stres, a to najmä v ranom detstve. Vedci zatiaľ nevedia, čo presne je spúšťačom déja vu. Už dlhší čas však diskutujú o tom, že pri zažití „falošnej spomienky“ prebiehajú podobné procesy ako pri epilepsii spánkového laloku. Déja vu pociťuje pred záchvatom nemalá časť epileptikov.
Déja vu však pri zdravých pacientoch nie je prejavom choroby alebo závažnej chyby. „Nedá sa povedať, že výskyt déja vu je choroba. Zažíva ho možno až 85 percent populácie, je to teda svojím spôsobom normálne,“ povedal Brázdil. Dokonca sa ukázalo, že déja vu častejšie pociťujú ľudia s vyšším vzdelaním.
Brniansky objav je začiatkom ďalšieho skúmania. Začnú sa ním zaoberať vedci z celého sveta. Už teraz sú autori pozvaní na niekoľko zahraničných pracovísk. Na objave spolupracovali brnianski vedci s kolegami z univerzity v Exeteri vo Veľkej Británii. Výskum sa začal na Masarykovej univerzite, odkiaľ sa tím presunul pod krídla nového tredoeurópskeho technologického inštitútu.