Zlosť, hnev, agresia a ďalšie negatívne pocity driemu v každom z nás, a ak je nám ublížené, chceme to dať najavo. Tí, čo nám spôsobili krivdu, predsa musia pocítiť náš hnev. Lenže naozaj nám tá druhá osoba stojí za to, aby sme si zlosťou spôsobili aj zdravotné problémy?
Gándhí raz povedal: "Odpustenie je výsadou silných". Aj keď je často potrebnej veľa sily a odvahy niekomu odpustiť bolesť, ktorú nám spôsobil, ak to dokážete, prospejete predovšetkým sami sebe. "Ak človek dlhodobo zažíva zlosť a hnev, rovnako tak keď ide o dlhodobejšie patologické zbrzdenie hnevu a agresie, tak jeho telo na to reaguje ako na 'chronický stres'. Ten môže viesť aj k ďalším telesným ťažkostiam, ktoré sa zvyčajne prejavujú aj pri iných faktoroch, ktoré k chronickému stresu tiež vedú (napr. veľká pracovná záťaž, rodinné problémy)," vysvetľuje lekárka Irena Zvánovcová. A ďalej dodáva, že na chronický stres človek reaguje často prejedaním alebo stratou chuti do jedla, zvýšenou konzumáciou alkoholu, iných drog či zneužívaním liekov. Ďalej sa chronický stres môže prejavovať nadúvaním, zapáchajúcim potom, problémami s menštruáciou, bolesťami a škrípaním zubov, čo vedie až k bolestivej čeľusti.
Podľa doktorky Zvánovcovej tiež dlhodobý chronický stres zvyšuje riziko napríklad vysokého krvného tlaku, žalúdočných vredov, astmy, porúch štítnej žľazy, cukrovky, depresie, ale spôsobuje aj ďalšie problémy.
Záber z filmu Anger Management.
Poradíme vám, prečo by ste sa mali hnevu a zlosti čo najrýchlejšie zbaviť:
1. Hnev ubližuje vášmu srdcu
Hromadenie zlostných emócií si môže vybrať svoju daň na fyzickom zdraví a môže zvyšovať riziko srdcových ochorení, najmä u starších mužov. "Keď zadržiava hnev človek, ktorý má vysokú pohotovosť k agresii, tak je to pre jeho telo stres, v tejto konštelácii môže dlhodobá zábrana agresie viesť ku koronárnej srdcovej chorobe či k chorobe krvného obehu," povedala doktorka Zvánovcová, ktorá dodala, že ak je stres, teda hnev a zlosť, dlhodobý a intenzívny, môže dôjsť k trvalému potlačeniu fungovania imunitného systému, čo je ďalej rizikový faktor napríklad pre rozvoj depresie.
Doktorka Zvánovcová ďalej vysvetlila, že sú ľudia, ktorí prežívajú hnev, zlosť a hnev predovšetkým telesne. Ak sa pritom objaví ochorenie, tak môžeme hovoriť o psychosomatických sprievodných javoch zlosti a hnevu. Ochorenie však nemožno odvodzovať len zo samotného hnevu či zlosti, pretože ochorenie máva mnoho možných príčin. "Hnev, zlosť a rozčuľovanie vedie k vyplaveniu mnopžstva hormónov, najmä z nadobličiek. Kardiovaskulárny systém je pripravený na záťažovú situáciu. Organizmus je pripravený k boju. V tele sa v tú chvíľu zvyšuje srdcová frekvencia, krvný tlak, zvyšuje sa prekrvenie svalov, znižuje prekrvenie orgánov, mobilizujú sa energetické rezervy, mení sa krvná zrážanlivosť. Srdce prečerpáva viac krvi. Zároveň je pozastavené fungovanie imunitného systému," vysvetlila doktorka Zvánovcová.
2. I krátka zlosť môže spôsobiť zdravotné komplikácie
Dlhodobá zlosť môže byť pre celkové duševné i telesné zdravie naozaj nebezpečná, ale rovnako tak nám môže ublížiť jednorazový výbuch hnevu. Vedecké dôkazy podľa serveru huffingtonpost.com pre tento jav priniesli výskumníci z Harvard School of Public Health. Tí zistili, že sledovaní dobrovoľníci mali celé dve hodiny po výbuchu hnevu päťkrát vyššie riziko srdcového infarktu a trikrát vyššie riziko mŕtvice.
3. Zlosť spôsobuje duševné problémy
Stresové situácie majú na naše duševné zdravie významný vplyv a negatívne myšlienky plné zlosti a hnevu môžu ovplyvniť naše duševné zdravie. Podľa americkej psychologičky Laury L. Hayes zlosť zhoršuje úzkosť a stres a tieto nepriateľské emócie môžu viesť k niečomu nebezpečnejšiemu. "Hnev nám pripravuje pôdu k boju. Pomáhal našim predkom prežiť, ale v dnešnom komplexnom technologickom svete je to často viac prekážka ako pomoc," povedala Hayesová, ktorá dodala, že čím viac sme nahnevaní, tým menej nám to jasne myslí a tým menej sme schopní vyjednávať, snažiť sa o nový pohľad alebo efektívne zvládať provokáciu.
4. Zlepší sa vám spánok
Podľa doktorky Zvánovcovej je odpustenie veľmi mocné. "Keď totiž človek počas dňa zažíva hnev, zlosť, tak sa mu zvyčajne preháňajú hlavou negatívne myšlienky, v tele sa spúšťajú reakcie prípravy na boj, čo vedie tiež napríklad k celkovému svalovému napätiu, bolestiam hlavy či chrbta a to všetko bráni pokojnému spánku." "Odpustenie má zásadnú úlohu vo vzťahu k sebe samému ak druhým ľuďom. Je to odpustenie sebe aj druhým. Odpustením sa prestávame hnevať na seba či na niekoho konkrétneho, na ľudí či svet. Otvárame sa tak svojmu životu a väčšej radosti, pokoja a harmóniu v živote, čo samozrejme pozitívne ovplyvní celý náš život vrátane spánku," objasnila lekárka Zvánovcová.
5. Hnev by mohol mať vplyv na vznik cukrovky druhého typu
Zatiaľ síce neexistuje priama spojitosť medzi temperamentom a následným rizikom cukrovky, ale podľa dát publikovaných v National Institutes of Health by zlosť mohla nepriamo viesť k cukrovke kvôli riskantnému zdravotnému správaniu ľudí, ktorí sa často zlostia a rozčuľujú. V jednej štúdii mali o 34 percent vyššie riziko rozvinutia tejto choroby v porovnaní s dobrovoľníkmi s pokojnejšou náturou. Odborníci si to vysvetľujú tým, že ľudia s chronickou zlosťou častejšie fajčia a majú vyšší príjem kalórií - dva rizikové faktory, ktoré by mohli viesť k vzniku cukrovky druhého typu.
Rady lekárky, ako ovládať zlosť a agresiu
Pre každého človeka je zásadné, aby našiel cestu, ako vo svojom živote priebežne vyjadrovať svoj hnev a zlosť konštruktívne a produktívne. Základným predpokladom je to, aby človek vedel svoj hnev a zlosť rozpoznať, aby si ho priznal a zároveň aby poznal situácie a podnety, ktoré zlosť u neho spúšťa. Týmto spúšťačom sa potom môže vyhnúť, pokiaľ to ide, alebo sa na ne pripraviť.
Pre každého človeka je dôležité vedieť dávať najavo konštruktívne a zrozumiteľne svoju nespokojnosť, hnev, vedieť dávať druhým hranice, tzn. povedať druhému, že zašiel ďaleko, povedať "nie". Tým človek podporuje svoju sebaúctu, svoju hodnotu, rešpektuje sa, a až potom to môže očakávať od druhých, teda že ho berú vážne, rešpektujú, rešpektujú jeho hranice. Zároveň je potrebné, aby človek vnímal svoje frustrácie, pocity nenaplnenia, prázdnoty a hľadal, čo je za nimi. Touto cestou minimalizuje svoju naštvanosť a preventívne predchádza ich stupňovanie do hnevu, zlosti a agresie. "V prvej chvíli pomáha, keď sa človek zhlboka nadýchne, vydýchne, počíta do desať, sústredí sa na niečo iné (na pohyb, nejakú prácu), opustí danú vyhrotenú situáciu, odíde z miestnosti," radí lekárka Zvánovcová, ktorej základné pravidlo znie: "nerob nič, k čomu ťa nabáda zlosť. "
Stres zvládneme lepšie, keď si dobre organizujeme čas, máme v živote určitú pravidelnosť a štruktúru dňa, keď o seba a svoje telo dobre staráme, keď máme dobrý vzťah k sebe a dobre so sebou zaobchádzame (správna životospráva, kvalitná a vyvážená strava, dostatočný pohyb , masáže, dostatočný a pravidelný spánok, záujmy, koníčky, naplňujúce vzťahy a práca). Keďže všetci zažívame stres, tak je dobré, aby každý mal pre seba v zálohe nejaké relaxačné techniky, dychové techniky, doprial si chvíle pokoja či relaxačnú hudbu.