V Arménsku v piatok 24. apríla prebiehajú rozsiahle spomienkové ceremónie. Pripomínajú totiž sté výročie začiatku masového zabíjania Arménov zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny. Na pietnych obradoch sa zúčastnili prezidenti Ruska a Francúzska ako aj ďalší lídri spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré doposiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu. Za genocídu ich považuje aj Slovensko
Nezábudka, symbol arménskej genocídy. Snímka: TASR/AP
Ceremónie vyvolávajú nevôľu na strane Turecka, ktoré pojem genocída odmieta uznať. Ruský prezident Vladimir Putin, francúzsky prezident François Hollande a ďalší vysokí funkcionári sa ráno zhromaždili pred pamätným komplexom Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) v Jerevane venovanom genocíde Arménov. Každý z lídrov vložil jednu žltú ružu do stredu pamätného venca v tvare nezábudky, kvetu, ktorý si krajina vybrala ako symbol tohtoročnej spomienky na masakru.
Pamätník postavili v roku 1967 a jeho dominantou je 44 metrov vysoká stéla, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. Večný oheň obklopuje ďalších 12 menších stél, ktoré predstavujú smútiacich ľudí. Okrem Jerevanu sa dnes spomienkové podujatia uskutočnia nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte.
„Nikdy nezabudneme na tragédiu, ktorou si prešiel váš ľud," povedal Arménom na podujatí Hollande. Putin vo svojom príhovore varoval pred nebezpečenstvom nacionalizmu a tiež pred "rusofóbiou". Medzi členmi francúzskej delegácie bol aj 90-ročný spevák Charles Aznavour, ktorý sa narodil v Paríži do arménskej rodiny, ktorá masakru prežila. Pre mnoho Arménov výročie masakry neznamená len smútok, ale je aj spomienku na historickú odolnosť národa.
„V tento deň cítime veľkú historickú bolesť, avšak zároveň aj veľkú historickú silu," vyjadrila svoje pocity Nadežda Antonjanová, učiteľka z Jerevanu. Genocídu Arménov vo svojej kázni nedávno spomenul aj pápež František a Európsky parlament následne vyzval Turecko, aby tento termín uznalo. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že predkovia jeho národa nikdy žiadnu genocídu nespáchali a "arménske tvrdenia o udalostiach z roku 1915... sú všetky neopodstatnené a nepodložené."
Francúzsky prezident Francois Hollande (vpravo) víta francúzskeho speváka Charlesa Aznavoura pri pamätníku počas spomienkovej bohoslužby. Snímka: TASR/AP
Turecký premiér Ahmet Davutoglu začiatkom týždňa kondoloval potomkom obetí, označeniu zabíjania pojmom genocída sa však vyhol. Naproti tomu turecký minister pre záležitosti EÚ Volkan Bozkir sa dnes ako prvý z tureckých štátnikov zúčastnil na arménskej spomienkovej bohoslužbe v Istanbule. „Rešpektujeme bolesť, ktorou si prešli naši arménski bratia... Nie sme v žiadnom prípade proti spomienke na túto bolesť, " povedal na ceremónii.
Dvadsiatyštvrtý apríl je v histórii Arménska dňom, keď v roku 1915 asi 250 arménskych intelektuálov zadržali a následne popravili osmanskí Turci. To je považované za prvý krok vedúci k nasledovnej masakre, pri ktorej zahynulo podľa odhadov niektorých historikov asi 1, 5 milióna arménskych kresťanov.
Na archívnej snímke z roku 1915 sú zavraždení Arméni počas masakry v Turecku. Snímka: TASR/AP
Osmanská ríša ich vyvražďovala pre obavy, že by sa mohli pridať na stranu Ruska, ktoré bolo jej nepriateľom v prvej svetovej vojne. Udalosť mnoho historikov vníma ako prvú genocídu 20. storočia. Turecko ako nástupca Osmanskej ríše však takéto tvrdenia vylučuje a hovorí, že počet obetí je zo strany Arménska umelo nafúknutý.
Podľa jeho vlastných odhadov v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.