"Existujú tvrdenia, že sa už nemusíme zaoberať katastrofou, ktorá sa v Černobyli stala pred 30 rokmi. Napriek tomu to stále ovplyvňuje zdravie ľudí. Vo svojej správe píšem, že sa tým zaoberať musíme. Máme tu leukémiu u detí, rakovinu štítnej žľazy a ďalšie zdravotné problémy ako ochorenia kardiovaskulárneho systému. Všetky tieto choroby sa stále objavujú v dôsledku Černobyľa," uviedol Fairlie pre iDNES.cz na konferencii o jadrovej energetike, ktorá prebehla na začiatku apríla v Prahe.
Podľa odhadov, ktoré zahŕňa Fairlieho štúdia TORCH 2016 (The Other Report on Chernobyl), sa v Európe kvôli ožiareniu černobyľským spadom vyskytne počas nasledujúcich 50 rokov až 40-tisíc smrteľných prípadov rakoviny.
Fairlie ďalej predpokladá, že sa do roku 2065 objavií ďalších 16 až 21-tisíc nových prípadov rakoviny štítnej žľazy. Dve tretiny pacientov budú z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny. V súčasnosti už lekári zaznamenali 6-tisíc nových prípadov súvisiacich s haváriou.
"Také sú skrátka účinky radiácie," vysvetľuje Fairlie dôvod, prečo už teraz pribúdajú nové prípady. "Odvíja sa to od celkovej dávky ožiarenia. A trvá potom veľmi dlho, než sa vplyvy prejavia na zdraví človeka - napríklad v podobe rakoviny. Päťročné deti, ktoré boli v roku 1986 vystavené radiácii z Černobyľa, zrazu vo svojich 36 rokoch ochorejú na rakovinu," dodal.
Do Európy okrem Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa preniesla viac ako polovica spadu z Černobyľa. Rozprestrel sa na ploche zodpovedajúcej 42 percentám pevniny. Medzi najviac zasiahnuté krajiny patria najmä Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Moldavsko. Vysoké koncentrácie rádioaktívneho cézia 137 a jódu 131 sa vplyvom počasia dostali aj do Rakúska a bývalého Československa. Najviac spadu bolo v Prahe, Brne a vo Viedni. Fairlie kvôli tomu varoval pred stúpajúcim počtom rakoviny štítnej žľazy v Česku a Rakúsku.
Českí lekári: Radiácia je len jedným faktorom
Prednosta Kliniky nukleárnej medicíny a endokrinológie Fakultnej nemocnice Motol Petr Vlček vo vyjadrení pre iDNES.cz namietol, že rádioaktívny spad nebol v Česku taký výrazný. V okolitých krajinách bola situácia iná.
"Na Ukrajine a v Bielorusku bol prudký nárast novo diagnostikovaných karcinómov štítnej žľazy už v prvých štyroch rokoch od havárie. V posledných 30 rokoch bolo celosvetovo zaznamenané, že nárast všetkých foriem karcinómov štítnej žľazy je trojnásobný," uviedol a upokojil: "Ak by to bolo závislé len od Černobyli, tak by museli prakticky stúpať počty všetkých karcinómov. Stúpajú len tie malé."
V Česku je podľa Vlčeka okolo 900 karcinómov štítnej žľazy na 10 miliónov obyvateľov. Lekári očakávajú, že sa počet prípadov karcinómov štítnej žľazy bude zvyšovať. Počas 20 rokov to bude najmä u žien až štvrtá najčastejšia rakovina. Vlček tak súhlasí s odhadom Fairlieho, ktorý počíta až s 20 000 novými prípadmi v Európe.
"Radiácia je jeden z mnohých faktorov, ktorý sa na tom podieľa. Sme premorená populácia a nežijeme zdravo," upozornil lekár.
Podľa projektu Epidemiológia zhubných nádorov skutočne počet prípadov rakoviny štítnej žľazy stúpa. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, ktorý spadá pod české ministerstvo zdravotníctva, ale zdôrazňuje, že sa to v posledných rokoch spomalilo. "Tieto daje a trendy nemožno nijako spájať s 30 rokov starými udalosťami v Černobyli, na takéto závery nemáme dostupné dáta," uviedol hovorca ústavu Jiří Tráva.
Účinky ožiarenia z Hirošimy sa prejavili po 60 rokoch
Vo svojej štúdii Torch 2016 Fairlie uvádza, že účinky rádioaktívneho žiarenia sa prejavujú dvoma spôsobmi. V prvom prípade vysoké dávky žiarenia zabíjajú bunky v tele už v priebehu niekoľkých hodín alebo dní. U zasiahnutých sa to prejavuje takzvanou chorobou z ožiarenia - nevoľnosťou, zvracaním, hnačkami, stratou vlasov, zlyhaním orgánov a nakoniec kómou.
V prípade 237 ľudí zasahujúcich počas havárie v Černobyli sa objavili akútne príznaky po ožiarení a 134 z nich muselo byť hospitalizovaných. V roku 1986 zahynulo kvôli zlyhaniu orgánov 28 ľudí, prevažne hasičov a záchranárov. Ďalších 19 zomrelo v rokoch 1987 až 2004.
Druhým príkladom sú účinky nižších dávok rádioaktivity, ktoré sa prejavia až v dlhšom časovom horizonte - môžu uplynúť aj desiatky rokov. Patria sem genetické mutácie, vznik rakoviny a ďalšie ťažkosti. Fairlie vo svojej práci odkazuje na japonské štúdie, ktoré sa venujú rakovine štítnej žľazy u ľudí, ktorí prežili výbuch atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Ochorenie sa objavilo až po 60 rokoch. To je jedným z dôvodov, prečo sa predpokladá, že počet ochorení kvôli Černobyľu v budúcnosti ešte porastie.
Fairlie pripúšťa, že nie je možné odlíšiť bežný výskyt rakoviny od tej, ktorú spôsobila radiácie. Napriek tomu zdôrazňuje, že sa dá urobiť realistické odhady počtu smrteľných ochorení rakovinou a čísla v tomto prípade presahujú počty desiatky tisíc ľudí.
Kto je Ian Fairlie
Doktorát z rádiobiológie získal na britskej Imperial College aj americkej Princeton University. Počas štúdií sa zaoberal vplyvom technológií nakladania s jadrovým odpadom na ľudské zdravie. Bol vedeckým tajomníkom Komisie britskej vlády pre skúmanie radiačných rizík vnútorných žiaričov. Od tej doby pôsobí ako konzultant britskej vlády aj Európskeho parlamentu.