Chrlia moderné sušiče rúk do okolia zárodky chorôb?

Technológia vzbudila záujem aj u zainteresovanejšej časti verejnosti. A tak sa napríklad strhla debata o tom, či novinka vlastne neprináša nečakané riziká. Tento rok v januári k nej prispel aj malý tím z Westminsterskej univerzity v Londýne, ktorý meral, koľko potenciálnych patogénov môžu sušiče rozprašovať po okolí.

V experimente bol použitý vírus MS2, ktorý dokáže infikovať iba baktérie, ale v mnohých iných ohľadoch je podobný častým ľudským patogénom. Figuranti si potom umyli ruky (v rukaviciach) v roztoku s týmto bakteriofágom a potom si ich usušili jednou z troch metód: pomocou uteráka, sušiča rúk s horúcim vzduchom alebo sušičom využívajúcim studený a veľmi rýchly prúd, ktorý z rúk strhne kvapôčky vody. Experimentátori potom sledovali, čo sa s týmito kvapôčkami a vírusmi deje ďalej. Do blízkosti sušičov postavili niekoľko dosiek s baktériami a sledovali, na ktorých doskách baktérie zmiznú, keď sa na ne dostane dostatočne silná dávka ich prirodzených vírusových nepriateľov.

Výsledky zverejnené v časopise Journal of Applied Microbiology (abstrakt tu) celkom jednoznačne hovoria, že v tomto konkrétnom teste si najhoršie viedli "turbo" sušiče rúk. Do okolia rozšírili mnohonásobne viac čiastočiek ako pomalšie sušiče využívajúce teplý vzduch. V porovnaní s uterákom bol rozdiel ešte o niečo vyšší. Čo asi nikoho neprekvapí, pretože vzduch zo sušiakov sa pohybuje naozaj rýchlo, v niektorých typoch rýchlosťou cez 600 kilometrov za hodinu. Proti tomu utieranie rúk do uteráka prakticky žiadny pohyb vzduchu nevyvolá. Podobne dopadli aj analýzy vzoriek vzduchu z okolia sušičov - okolo "turbo" sušičov bolo zhruba 100-krát viac vírusových čiastočiek než v blízkosti uteráka, okolo sušiča s horúcim vzduchom približne 50-krát viac.

Najznámejšiemu výrobcovi sušičov rúk, firme Dyson, sa výsledok samozrejme nepáčil. V krátkom vyjadrení pre denník The Independent sa jeho hovorca proti štúdii ohradil s tým, že použitý postup dáva zavádzajúce výsledky, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Figuranti mali pri umývaní na rukách naozaj nezvyčajne vysoké dávky vírusovej kontaminácie a ešte navyše rukavice, takže odpad bol tiež podstatne väčší ako obvykle. (Firma naznačila aj to, že štúdiu platila konkurencia, ale o tom žiadne jasné dôkazy nie sú, podľa dostupných údajov bola zaplatená z prostriedkov univerzity.)

Námietku proti metodike nepoužíva Dyson prvýkrát. Pred dvoma rokmi tak firma, napríklad vo svojom videu, napadla inú prácu. Tento raz z univerzity v Helsinkách, ktorá tiež označovala utieranie rúk za hygienickejšie než vysušenie. Štúdia, ktorú mimochodom na svojich stránkach vystavuje európska asociácia výrobcov textilných uterákov, totiž merala množstvo baktérií, ktoré vám na rukách zostane, keď si pred utretím dotyčný vôbec neumyl ruky. Takáto situácia iste môže nastať, ale Dyson celkom pochopiteľne ukazuje, že to zďaleka nie je normálne.

V tomto prípade sa firma pokúsila o niečo podobné, ale jej argument sa na prvý pohľad zdá byť trochu slabší. Iste, tak silná kontaminácia, ako je v danej štúdii, nie je asi úplne bežná - ľudia si zvyčajne neumývajú ruky vo vode plnej vírusov a rukavice nie sú to isté ako pokožka. Ale na druhú stranu v bežnom živote si tiež neumývame ruky úplne dôkladne a vírusové častice alebo baktérie nám na nich zostávajú celkom pravidelne. A ak ich bude sušič šíriť do okolia, isté riziko infekcií tu je.

Je pravdou, že v miestach, kde na hygiene naozaj záleží, napríklad v nemocniciach, zostáva kráľom sušiacich techník tradičný papierový uterák. To ukazuje napríklad aj táto porovnávacia štúdia z roku 2012. Sušiče, hlavne tie, ktoré nevyužívajú prúd teplého vzduchu, sú zase úspornejšie a lacnejšie. Ťažko teda čakať, že by tento a podobné výsledky znamenali ich koniec.