Nebojme sa prírody. Inak budeme raz všetci alergickí, tvrdí lekár

Alergie trápia tisíce Slovákov a každý rok sa pacientom príznaky opakujú aj napriek liečbe. Kedysi sme však alergie takmer nepoznali a boli sme zdraví. Čo je za tým? Odpovede sme hľadali aj vďaka imunológovi a alergológovi Borisovi Hruškovičovi.


Na začiatok, čo je to alergia?
Alergia je to, že sme zabudli na to, že sme súčasťou prírody a vesmíru. Človek sa vydelil do arteficiálneho sveta a naše telo je zariadené tak, ako mnoho iných živočíchov a cicavcov. Má miliónovú evolúciu a my sme z nej za posledných sto rokov výrazne vystúpili. Aj iné civilizačné ochorenia ako rakovina alebo kardiovaskulárne ochorenia sú na vzostupe a aj degeneratívne ochorenia mozgu. Alergie samozrejme nie sú také hrozné ako spomínané choroby, ale základ je niekde tam.

Ako a prečo alergie vznikajú?
Človek kedysi žil poľnohospodárskym spôsobom v prírode a bol s ňou v kontakte. Práve príroda predstavuje pre imunitný systém to, pod vplyvom čoho sa má normálne vyvíjať. Ide aj o baktérie zo zvierat, napríklad v ich exkrementoch. Z lajna kráv sa do ovzdušia v stajniach dostávajú aj tieto baktérie a napríklad malé dieťa, ktoré sa tmolí v ich blízkosti, to prirodzene inhaluje. Fínski vedci robili štúdiu a počítali počet kvetín a typov rastlín okolo domov. Čím to bolo pestrejšie, tým menej alergie obyvatelia mali. Monokultúry alebo genetické ovplyvnenie potravín, exhaláty a smog ovplyvňujú aj náš svet a príroda sa pod vplyvom toho mení. Napríklad jablká, tie pri letiskách či diaľniciach samé produkujú stresové látky, ktorými sú stresové bielkoviny. A tie sa rovnajú alergénom. Je to obrovský celok, ktorý sám človek narušil. Predpokladá sa, že v roku 2050 bude každý druhý človek alergický a tam sa to zlomí.

Aký je súčasný stav?
Človek zabudne aj na to, čo bolo pred týždňom či pred mesiacom. Ale ak ste na jar pred rokom smoklili a svrbeli vás oči, kašľali ste týždeň až dva a potom si spomeniete, že sa to pravidelne opakuje už niekoľko rokov, je to alergia. A teraz mi chodia pacienti už rovno aj s astmou. Varovné príznaky nie sú zo dňa na deň, vytvárajú sa. No keďže si ich nevšímame, môže byť neskoro.

Veľa ľudí nerozozná príznaky alergie a nádchy...
Tu treba vnímať celkové príznaky. Keď máme pocit malátnosti, zvýšenej teploty alebo bolesti kĺbov a svalov, to sú príznaky viróz. Najdôležitejšie je ale povedať si, že alergia je zápal. Zápal môže byť bakteriálny, vírusový, alergický alebo inak imunitne podmienený. Laik to často neposúdi. Typickým príznakom alergie je napríklad svrbenie na slizniciach, čiže v nose, v očiach a v ústach. Ak to pociťujeme niekoľko dní či týždňov, s veľkou pravdepodobnosťou ide o alergiu.

A potom idem k odborníkovi?
Áno, mala by nasledovať návšteva u odborníka, ktorý urobí niekoľko vyšetrí, odpovie na otázku, či sme alebo nie sme alergickí. Keď ku mne prídu pacienti v akútnom štádiu, urobím rozhovor, ide o anamnézu a tá tvorí 85 percent diagnózy. Nasledujú krvné odbery, kde zistíme či narástli určité parametre typické pre alergický zápal. Po niekoľkých týždňoch či mesiacoch sa spravia kožné testy a tam vieme definitívne povedať, na čo alergia je.


Zdroj: Flickr

Ako je to s užívaním liekov? Máme ich brať alebo sa snažiť o alternatívnu liečbu?
Vyhlásme návrat k prírode či zdravým potravinám ... Je to celospoločenská téma, určite by sa hodil národný program boja voči alergií. Hovorí sa však, že keď je človek alergik, mal by svoje lieky brať týždeň až dva pred sezónou. Lenže pri aktuálnom počasí nevieme, kedy sa sezóna začne. Kedysi to bolo jasne dané. Ale u neliečeného alergika určite začať antihistaminiká pár týždňov pred sezónou. U mojich pacientov sa potom dohodneme individuálne aj na určitom alternatívnom postupe.

Môžeme alergiám zabrániť aj tým, že med či kravské a kozie mlieko kúpime od suseda a nie z obchodu?
Treba rozlišovať, či ste alebo nie ste alergik. Keď ste, je to rizikové. Alergici by med vôbec konzumovať nemali. Ale určite to odporúčam tým, ktorí ešte žiadnu alergiu nemajú. Minimálne podporíme našich poľnohospodárov a budeme konzumovať potraviny bez konzervantov, ktoré k alergií tiež prispievajú.

A čo v prípade detí či tehotných žien?
Veľa sa hovorí o malých deťom aj diétach. Potvrdilo sa, že tehotné a kojace matky, ktoré sa obmedzovali a nejedli „alergény“, si zvýšili alergiu. Malé dieťa aj tehotná žena sa môžu dostať do kontaktu s alergénom (rozumej bielkovinám v potrave) a v budúcnosti je menšia šanca, že si vytvoria alergiu. Imunitný systém sa musí stretávať s pestrosťou. Treba však individualizovať. Keď má rodič ekzém alebo astmu, dieťa so skoro 100-percentnou pravdepodobnosťou bude mať nejakú alergiu. Tam je vhodnejšie podrobné alergologické vyšetrenie ako prvé.

Dokáže matka dojčením ochrániť svoje dieťa pred alergiami?
Kojenie je to najlepšie pre dieťa a jeho imunitný systém, žiadne „umelé“ mlieka to nenahradia. Ale nedá sa povedať, že ak kojím, moje dieťa nebude mať alergiu, len znížime riziko. Odovzdávame plastické gény a tie sa buď zapnú alebo vypnú na základe vonkajších okolností (epigenetika). Keď s deťmi chodíme do prírody a prirodzene sme v kontakte so zvieratami, to zohráva významnú úlohu v modulácii imunitného systému. V prírode sa máme cítiť doma.

Aký je rozdiel medzi alergiou a intoleranciou?
Alergia - to je čisto imunologický pojem. Intolerancia je enzýmový defekt. Ak máme málo enzýmu, ktorý rozkladá napríklad mliečny cukor, laktózu, máme laktózovú intoleranciu. Enzým nie je v dostatočne výkonnej forme v čreve. Ale alergia je reakcia imunitného systému na niečo. Pozor však na zamieňanie si pojmov. Problém je však v tom že napríklad alergia aj intolerancia v čreve môžu spôsobovať identické príznaky.

Existujú ľudia bez akýchkoľvek alergií?
Pochopiteľne. Aj ja. Nemám žiadnu alergiu. Ale ja sa napríklad pravidelne otužujem. Možno mám však niečo iné, geneticky podmienené, a keď nebudem dodržiavať životosprávu môže to skončiť zle. Otec, známy lekár, zomrel na cukrovku, a to asi ani nechodil na kontroly. Lekári si často myslia, že sa ich to netýka, lebo celý život poučujú iných. Treba sa teda pozrieť na rodičov a na rizikové faktory. Štatistiky hovoria o všetkých ochoreniach. Keď má otec astmu, tak jeho dieťa v 40-50 percentách asi tiež bude mať astmu, možno nie v detstve, ale neskôr. A takto sa dá pokračovať ďalej.

Je ale alergia vyliečiteľná?
Áno, ja si myslím, že áno. Len ľudia sú pohodlní do zdravia investovať čas, energiu, pozornosť, a teda aj poznanie. To je ako s globálnym otepľovaním, vieme čo ho spôsobuje, ale robíme pre to mizivo málo. Ak by sme chceli zvrátiť trend v náraste alergických ochorení, celé ľudstvo by zásadne muselo zmeniť spôsob myslenia a hlavne konania. Aj tzv. google medicína funguje u ľudí, ktorí si ju načítajú a vedia. Aj ja si hľadám cestu a v prípade potreby viem navštíviť lekára. Odporúčam, ale aj alternatívne metódy, hoci nemám slovo alternatívna medicína rád. Keď je už alergia „orgánovo fixovaná“, teda poškodila štruktúru tkanív (napríklad priedušiek pri chronickej astme), sú nutné „klasické lieky“.

Môže pomôcť aj cvičenie?
Otužovanie odporúčam. V detskom veku sú spúšťačmi vírusové infekty. Ale ak sa imunita posilňuje a je to cielené, dieťa nebude potrebovať lieky. Tiež praktikujem meditáciu, aj v prírode, čo je najlepší spôsob sa s ňou spojiť a nežiť „izolovane“.