Zimná olympiáda na Slovensku? Zabudnite, my tu budeme pestovať figy

Je aktivistom v treťom sektore aj analytikom globálnych trendov. Zaoberá sa klimatickými zmenami sveta a už teraz vie, že sa klíma na Slovensku o niekoľko rokov zmení tak, že to ovplyvní naše poľnohospodárstvo aj sneh vo Vysokých Tatrách. Rozprávali sme sa Jurajom Mesíkom.

V roku 2012 ste mali veľmi pesimistické predpovede o tom, že Európa bude mať ekonomické problémy. Pripravili ste si zásobu potravín. Ako to vidíte dnes?
To, čo som tvrdil vtedy, platí. Podarilo sa oddialiť prehĺbenie ekonomickej krízy obrovským tlačením peňazí všade vo svete, čo odsúva nástup veľkých problémov.

Ako je to teda s globálnym otepľovaním?
Globálne otepľovanie veľmi rýchlo pokračuje. Rok 2014 bol rekordne teplý. Rok 2015 ho teplotne prebil. Tento rok pravdepodobne prekoná ten minulý ... Ide to rýchlejšie, než pred niekoľkými rokmi predpovedali klimatické modely.  

Aká je priemerná teplota na kontinentoch?
Globálne sme dnes na teplote, ktorá je o viac než 1 až 1,2 stupňa Celzia vyššia než asi pred 100 – 120 rokmi. Na kontinentoch sa to deje rôznym tempom. Najrýchlejšie to však prebieha v polohách bližšie k pólom. Napríklad: priemerný vzostup globálnej teploty je, povedzme, 1 stupeň Celzia, ale na Slovensku, ktoré je pomerne ďaleko na sever od rovníka, sa číslo blíži k 2 stupňom Celzia.

Prírode trvalo 10-tisíc rokov, kým priemerná globálna teplota stúpla o 6 °C. Za posledných 30 rokov stúpla o 0,5 °C. Tempo dnešného rastu teploty je teda asi 30-násobne rýchlejšie... Prečo k tomu dochádza?
Ide o dôsledok ľudskej činnosti predovšetkým v dôsledku spaľovania fosílnych palív ropy, uhlia či zemného plynu. Ich spaľovaním sa do ovzdušia dostáva obrovské množstvo oxidu uhličitého a ten vytvára skleníkový efekt. Ten umožňuje väčšiu akumuláciu tepla na zemskom povrchu.

Máme čakať aj častejšie kyslé dažde a obávať sa ich?
Kyslé dažde sú problém iného typu. V našom regióne strednej Európy to bol výrazný problém v 70. – 80. rokoch, ale potom sa zlepšili techniky spaľovania a inštalovali sa odsírovacie zariadenia napríklad na elektrárňach a príroda sa začala spamätávať. Tento problém je v dnešnej dobe obrovský napríklad v Číne a tam vytvára regionálne pohromy. Kyslé dažde však primárne s klimatickými zmenami nesúvisia.  

Topenie ľadovcov, to je tiež dôležitá téma. Potopenie pobrežných krajín a miest však nie je to, s čím sa budeme musieť vyrovnávať my, naše deti alebo vnuci. Ktoré krajiny a kedy takto zaniknú?
Niektoré ostrovy v súostroví Šalamúnových ostrovov v Tichom oceáne sú už dnes potopené. To boli nízke ostrovy, kde stačí vzostup hladiny o 20-30 centimetrov a ocitnú sa pod morom. Tento problém však bude napredovať relatívne pomaly. Z hľadiska bezprostredných perspektív ľudstva to síce je vážny problém, ale nie taký vážny. Ľudstvo bude trápiť narastanie sucha či zhoršovanie potravinovej bezpečnosti. Zaplavovanie pobreží v Bangladéši či vo Vietname nadobudne výraznejšie rozmery až v druhej polovici tohto storočia.

Ľudia už teraz utekajú aj pred vysokými teplotami. Kam sa presunú?
Pôjdu tam, kde sa bude dať prežiť. A pôjdu čoraz viac do vnútrozemia a časom vznikne aj väčší tlak na Európu.

Aký je rozdiel teplôt počas meraní na Slovensku v rozmedzí desiatok rokov?
Starší si už teraz pamätajú, ako vyzerali zimy pred 40-50 rokmi a ako je to teraz. Počas môjho detstva boli letá s teplotou 25 stupňov horúce. Teraz, keď nie je nad 30 stupňov Celzia, nie je to to pravé leto. Mnohí to pociťujeme ako niečo príjemné. Vyhovuje nám, že v zime je menej snehu a v lete sa opálime aj doma na záhrade.

A čo to znamená do budúcna?
Znamená to vyšší odpar vody a prehlbovať sa bude problém nedostatku vody. Ani nie tak pitnej, ako tej v pôde, ktorú potrebujú poľnohospodári. Naše poľnohospodárstvo je závislé od dažďov a u nás, na rozdiel od mnohých krajín, neexistujú zavlažovacie sústavy. To znamená, že produkcia bude klesať a udržať ju na súčasnej úrovni bude chcieť omnoho viac úsilia. Pomery u nás sa budú čoraz viac podobať tým napríklad v Španielsku. Niektoré oblasti južného Slovenska či časti východného Slovenska poznajú nedostatok pitnej vody už v dnešnej dobe.  

Budú sa prehlbovať rozdiely v teplotách trebárs v Bratislave či v Košiciach?
Hovorí sa o tom, že sa bude teplé územie posúvať čoraz viac na sever. Povedzme, že okolo roku 2050 bude klíma na Liptove či na Spiši tak teplá, ako je dnes v oblasti podunajskej nížiny. Tam, kde sa dnes pestujú zemiaky, tam sa bude dariť plodinám aktuálne z juhu Slovenska. Napríklad u nás budeme môcť pestovať aj figy, ktoré teraz rastú oveľa južnejšie. O možno 10, 20 či 30 rokov budeme môcť aj hrozno pestovať v okolí Žiliny.   

A čo naše Tatry - udrží sa tam sneh?
Sneh vo vysokohorských polohách bude. Napadne, no čas, počas ktorej sa udrží, sa výrazne skráti. Trvalá snehová pokrývka, na ktorú sme zvyknutí dnes, bude oveľa kratšia. Z hľadiska úvah o zimných olympijských hrách v Tatrách tak ide o úplné absurdnosti. Rovnako tak investície do vlekov. Ide o krátkodobé stratégie, ktorých životnosť bude pre postupujúcu zmenu klímy umrtvená.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.