Alkohol nás zahrieva. Pozrite si triky, ktoré robí jeho pitie s naším mozgom

Prečo vlastne pijeme alkohol? Alkohol požívame už najmenej 10 000 rokov. A keď sa zdalo pitie obyčajnej čistej vody, alkohol bol považovaný za najbezpečnejší. Aj Amaldus z Villanovy, mních žijúci v 14. storočí, napísal, že alkohol „predlžuje život, odstraňuje zlú náladu, oživuje srdce a udržiava mladosť,“ píše portál independent.co.uk.

Dnes udávajú ľudia množstvo dôvodov, prečo alkohol pijú a väčšina z nich hovorí o pôsobení na mozog a myseľ. Jedna vec je však istá: pitie alkoholu nie je bezpečnejšie než pitie vody.

1. Dobre chutí
Samozrejme, závisí od toho, aký druh alkoholu sa pije, pretože napr. alkoholické limonády obsahujú viac cukru a ľudia majú rôzne chuťové preferencie. Etanol je tvorený z cukrov a aj vďaka nemu sa zvyšuje sklon k jeho pitiu. Výskum naznačuje, že niektorí ľudia majú predispozíciu preferovať cukor a t z nich môže robiť náchylnejších k závislosti na alkohol. Vyzerá to tak, že alkohol pôsobí aj na časti mozgu aktivovaných sladkými chuťami. Etanol nevnímame ako príjemnú zložku, je totiž vcelku horký, ale po niekoľkých postupoch sa mení na chutný alkohol.

2. Potrebujem drink
Dopamín sa spolupodieľa na regulácii pocitu spokojnosti a potešenia mozgu, hrá dôležitú rolu v motivovanom správaní a spája sa s formami závislosti. Etanol ako viacero ďalších známych návykových látok, zvyšuje uvoľňovanie dopamínu. A práve to môže spôsobovať vyššiu mieru pitia alkoholu a túžbu po ďalšom a ďalšom drinku.

Zdroj: Flickr

3. Cítim sa lepšie
Aj pitie alkoholu môže byť súčasťou samoliečby, ktorou chceme odbúrať pracovný stres alebo zvládnuť študijné tlaky. Pred viac ako 2600 rokmi aj grécky básnik Alceus hovoril, že „nášho ducha nemôžeme nechať žialiť... najlepším spôsobom je dostatok vína a jeho pitia.“ Stres je biologicky sprostredkovaný hypotalamom hypofýzy, ktorá je s ním spojená stopkou. Ide o systém spätnej väzby medzi mozgom, hypofýzou a nadobličkami. Konzumácia alkoholu môže stimulovať produkciu stresových hormónov vrátane kortikosterónu a kortikotropínu.

4. Pomáha prekonávať zábrany
Je známe, že alkohol znižuje inhibičnú kontrolu v prefrontálnej kôre, teda v časti mozgu, ktorá je spojená s rozhodovacím a sociálnym správaním. Pri pití alkoholu je polovica mozgu pod kontrolou neurónov dopamínu a to znižuje sebaovládanie pri pití. Znateľným faktom je, že po niekoľkých pohárikoch sa u človeka zvyšuje sociabilita. Zároveň je však daný aj fakt, že sa zvyšuje riziko nehôd a zranení.

5. Pomáha zaspať 
Výskumy ukazujú, že určité dávky alkoholu znižujú fázu spánku, ktorá sa nazýva REM. Ide o paradoxný spánok označovaný za fázu plytkého spánku, pri ktorom dochádza k sneniu. Alkohol pomáha zaspať rýchlejšie, ale nerozhoduje o kvalite spánku. Práve spomínaná fáza REM je dôležitá pre kognitívne procesy, akým je aj konsolidácia pamäte, čiže jeho skrátenie môže mať za následok ovplyvnenie emocionálnych spomienok.

6. Zmierňuje bolesť 
Tento efekt je známy už z dávnej histórie: konzumuj alkohol a bolesť prestaneš vnímať. Signály bolesti detekujú senzorické neuróny a informáciu odovzdávajú prostredníctvom chemických látok cez synapsy v mieche až do mozgu. Tento jav však môže byť tlmený alkoholom a otupuje ho. Tlmiaci účinok je však veľmi variabilný. Niektorým ľuďom alkohol zmierňuje bolesť chronickú, niekomu len chvíľkovú. A to nehovoríme o bolesti psychickej, ktorú alkohol síce utlmí, ale len na veľmi krátky čas.

7. Zahrieva
Toto tvrdenie je úplná pravda. Alkohol pomáha zahrievať neuróny tepla, tzv. thermoreceptory nachádzajúce sa v koži, ide teda o zvýšenie prietoku krvi v cievach pod povrchom kože. Alkohol však v skutočnosti znižuje telesnú teplotu. Takže ak cítite teplo, vnútri sa ochladzujete. Konzumáciou alkoholu bolo dokázané, že znižuje vnímanie nízkych teplôt vzduchu, čím sa nám môže zdať, že je nám vnútorne teplejšie. Alkohol má v konečnom dôsledku vplyv na myseľ aj mozog. Ak teda alkohol pijete, treba ho piť s mierou.