Kedy vznikol Jupiter? Sonda Juno sa pripravuje na priekopnícku misiu

Sonda Juno amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) odpočítava posledné dni pred príletom k Jupiteru, kde ju čaká odvážny manéver, aby sa mohla dostať k obrej planéte bližšie než ktorýkoľvek iný kozmický aparát v dejinách.

Je to veľká výzva, pretože kolos obklopuje pás veľmi silného žiarenia, ktoré môže rýchlo usmažiť väčšinu elektroniky Juna. Preto namiesto obiehania Jupiteru vykoná družica sériu 37 obletov medzi planétou a radiačným pásom, napísal server Space.com.

Základné kamene vesmíru

Motory Juna sa 4. júla zažnú na približne 35 minút k spomaleniu sondy, aby mohla vstúpiť na zvláštnu orbitu v systéme Jupitera. Ak sa tento manéver nepodarí, Juno môže okolo obra preletieť a celá misia za 1,1 miliardy dolárov skončí.

Primárne vedecký cieľ misie je získať informácie o vnútri Jupiteru, ktoré môžu veľa napovedať o formovaní planéty. To by potom tiež prinieslo informácie o histórii celej Slnečnej sústavy aj o formovaní iných solárnych systémov vo vesmíre.

"Myslíme si, že obrie planéty, ako je Jupiter, sú základným kameňom utvárania planét," uvádza sa na webe misie Juno.

"Tieto planéty sa sformovali v počiatkoch tohto procesu, skôr ako ich mladé hviezdy stačili pohltiť alebo odviať ľahké plyny z obrieho mračna, z ktorého sa vesmírne telesá zrodila. Obrie planéty tiež hrajú veľkú úlohu pri formovaní planét, pretože ich ohromná hmotnosť im umožňuje ovplyvňovať obežnú dráhu iných objektov vo svojich planetárnych systémoch, ako sú planéty, asteroidy a kométy."

Je na Jupiteri voda?

Pri preletoch oblasťou medzi Jupiterom a radiačným pásom bude Juno vykonávať presné merania gravitačného a magnetického poľa Jupitera. Sila gravitácie môže pomôcť zistiť presnú hmotnosť planéty a magnetické pole naznačuje jej zloženie.

Všetky tieto informácie môžu vedcom pomôcť dozvedieť sa niečo o histórii planéty a vedci z programu Juno dúfajú, že budú schopní odpovedať na otázku, kedy sa Jupiter sformoval a či vždy obiehal okolo Slnka po rovnakej dráhe.

Sonda bude tiež posielať zábery Jupitera. Je vybavená kamerami, ktoré obriu planétu zachytia vo viditeľnom svetle, ale tiež infračervenými a ultrafialovými prístrojmi.

Infračervené a ultrafialové kamery spoločne s ďalším vedeckým vybavením na palube budú využité na skúmanie zloženia atmosféry Jupitera; vedcov zaujíma najmä prítomnosť vody.

"Určenie množstva vody - a tým kyslíka - v plynovom obrovi je dôležité nielen pre pochopenie toho, ako sa planéta utvárala, ale aj toho, ako sa Slnečnou sústavou prenášali ťažké prvky," uvádza sa ďalej na webe misie Juno.

"Tieto ťažké prvky boli kľúčové pre existenciu skalnatých planét, ako je Zem, a života. Pretože Jupiter je najlepšia vzorka plynového obra, aký máme, skúmanie jeho histórie nám pomôže porozumieť stovkám obrích planét, ktoré sme objavili na obežných dráhach okolo iných hviezd."

Majú len jeden pokus

Vedecké prístroje Juna sú ukryté v titánovej komore, ktorá má hmotnosť 180 kilogramov a bude ich chrániť pred žiarením okolo Jupitera. Sonda nakoniec vykoná tesné, 14 dní trvajúce prelety systémom a priblíži sa k vrcholkom Jupiterových mračien až na 4350 kilometrov.

To sa však stane jedine vtedy, keď prílet Juna 4. júla prebehne podľa plánu. V čase, keď sonda dorazí k Jupiteru, poletí podľa predstaviteľov NASA rýchlejšie, než kedy letela akákoľvek iná človekom vyrobená vec - viac ako 64,3 kilometra za sekundu, teda 231.745,536 kilometra za hodinu.

K spomaleniu a vstupu na obežnú dráhu u Jupitera bude nutné zažať motory Juna v správnu chvíľu, správnym smerom a na správne dlhú dobu.

"Je len jeden pokus. To znamená, že všetko záleží na tomto manévri uvedenia na orbitu okolo Jupitera 4. júla," povedal na nedávnej tlačovej konferencii Scott Bolton, hlavný výskumník Juhozápadného výskumného inštitútu v Boulderi. "Ktosi sa pýtal, kedy si začneme nervozitou hrýzť nechty. Už sme začali," dodal.