Z Európy tryskajú gejzíry vody, tajomný svet ľadu môžeme preskúmať aj bez vŕtania

Hubblov teleskop s veľkou pravdepodobnosťou objavil veľké vodné gejzíry tryskajúce z povrchu Jupiterovho mesiaca Europa. Zdá sa, že sa tak znovu potvrdzuje prítomnosť tekutej vody, pravdepodobne oceánu, na tomto telese. Objav tiež naznačuje, že by sme mohli toto záhadné prostredie preskúmať aj bez vŕtania cez kilometre ľadu.

Výskumná agentúra NASA zvolala na 26. septembra tlačovú konferenciu, ktorej názov prebudil veľký záujem. Mala sa totiž týkať "prekvapivej aktivity" na Jupiterovom mesiaci Europa. Šiesty mesiac Jupitera je jedným z najzaujímavejších telies v našej sústave. Je pomerne dobre viditeľný (bol objavený už v 17. storočí), pretože jeho povrch tvorí vrstva vodného ľadu.

Vedcov aj laikov preto v posledných desaťročiach veľmi dráždila otázka, čo sa pod vrstvou ľadu skrýva. Je veľmi pravdepodobné, že by to mohlo byť celé more tekutej vody. Naznačujú to niektoré pozorovania a dáva to zmysel tiež teoreticky (napríklad v tom, že gravitácia Jupitera by mohla dodávať dostatok tepla, aby sa voda udržala v tekutom stave aj na tak malom mesiaci).

Možná prítomnosť tekutej vody potom samozrejme podnecuje aj predstavy o existencii života, ktorému dal podobu napríklad A. C. Clarke v Druhej Vesmírnej odysei. Nádej o oznámení objavu života na Europe však NASA schladila už pred tlačovku dovetkom, že nepôjde o "mimozemšťanov".

A skutočne, notifikovaný objav má predsa len menší vedecký dopad. Ako sa ukázalo, Hubblov teleskop objavil stopy akýchsi "oblakov" okolo mesiaca. Tím pracujúci na pozorovaniach sa domnieva, že ide o výtrysky vody z ľadového povrchu mesiaca.

Existencia takých veľmi riedkych gejzírov siahajúcich do výšok stoviek kilometrov je doložená na inom mesiaci Jupitera, Encelade. Na Europe už boli podobné útvary zachytené tiež, ale len v ojedinelých pozorovaniach. Nové výsledky teda sú pre potvrdenie veľmi dôležité.

Pre planetárnych vedcov je to pomerne zaujímavá informácia, pretože naznačuje, že by mohlo byť možné nahliadnuť pod záhadný povrch Europy aj bez obťažujúceho (či skôr dnes nepredstaviteľného) vŕtania cez zrejme desiatky kilometrov silnú vrstvu ľadu na povrchu tohto mesiaca.

Uveďme rovno, že dnes presne nevieme, aká silná je vrstva ľadu na povrchu Europy a či voda v gejzíroch pochádza priamo z predpokladaného oceánu pod ľadovým príkrovom, alebo vzniká niekde blízko povrchu ľadovej vrstvy (aj to je fyzikálne predstaviteľné), ale aj tak je to lepšie ako opačná možnosť, totiž že by sa podobné gejzíry na mesiaci vôbec nevyskytovali.

Bohužiaľ na podrobnejšiu analýzu si budeme musieť počkať. Hubblov teleskop v tomto prípade pracuje na hranici svojich obmedzených možností. Jeho detektor UV žiarenia STIS dokáže zistiť len to, že "v zachytenom obraze" sú látky, ktoré pohlcujú UV spektrum, ale ani nevie presne zistiť, aké to sú. Vzhľadom k skorším pozorovaním a známemu zloženiu Europy však s najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o vodu.

Na obežnej dráhe Jupitera je dnes sonda Juno, ale tá sa ani nedostane do blízkosti Europy. A hlavný dôvod je napodiv ten, že vedci nechcú riskovať, aby bol mesiac kontaminovaný mikroorganizmami. Sú dobré dôvody, prečo to považovať za prehnanú opatrnosť, na druhú stranu je však pochopiteľná - taká udalosť by mohla mať kolosálne a nenapraviteľné dôsledky.

Viac informácií teda najskôr prinesie až v túto chvíľu pomerne vzdialená budúcnosť, predovšetkým výskumná misie NASA Europa, ktorej štart je plánovaný na rok po roku 2020. Tá by mala na palube niesť dostatok prístrojov na to, aby mohla určiť, či na Europe sú podmienky vhodné pre vznik života (nedokáže však zrejme zistiť, či je prítomný samotný život).

Mala by napríklad presne určiť miesta, kadiaľ voda preniká na povrch, ako silný je ľad na povrchu mesiaca, koľko vody v oceáne pod ľadom je a ako je slaná (na základe meraní magnetického poľa). Tiež by mohla spoľahlivo určiť zloženie gejzírov, vrátane možnej prítomnosti iných prvkov, ako sú obligátny vodík a kyslík.