Jednotný 24-hodinový denný čas pre celý svet, ako ho poznáme v súčasnosti, bol "vynájdený" až v 19. storočí. A vďačíme za to inžinierovi a vynálezcovi, ktorý sa narodil presne pred 190 rokmi.
Za všetkým je zmeškaný vlak
Tým mužom bol Sandford Fleming. Narodil sa 7. januára 1827 v škótskom meste Kirkcaldy, no ako 17-ročný emigroval do Kanady.
Fleming bol plodným kartografom, spoluzakladal Royal Canadian Institute – kanadskú vedeckú inštitúciu – a v roku 1855 sa stal hlavným inžinierom Severnej železničnej trati v Kanade.
Bol to až Fleming, kto urobil poriadok s chaotickým „systémom“, ktorý do tých čias panoval v určovaní času. Každé väčšie mesto si do Flemingovej revolúcie totiž meralo čas po svojom.
Za všetkým by mal byť podľa webu britského denníka The Telegraph zrejme moment, keď Fleming v roku 1876 zmeškal v Írsku vlak. Na vine bol zle vytlačený lístok, kde bolo vytlačené popoludní (p.m.) namiesto dopoludnia (a.m.).
Zaviedol 24 časových pásem
Fleming vypracoval myšlienku jednotného svetového času a predstavil ju na stretnutí Royal Canadian Institute 8. februára 1879.
Vynálezca a inžinier škótskeho pôvodu obhajoval rozdelenie sveta do 24 časových pásem začínajúcich greenwichským poludníkom a rozmiestnených na 15-stupňových intervaloch.
Jeho iniciatíva otvorila cestu k Meridian Conference (Poludníková konferencia), na ktorej sa v roku 1884 zišli zástupcovia 25 krajín a prijali Flemingov návrh.
V roku 1897 ho kráľovná Viktória povýšila do rytierskeho stavu a Fleming získal titul Sir. Zomrel 22. júla 1915 v kanadskom meste Halifax.
190. výročie Flemingovho narodenia si dnes pripomína aj Google prostredníctvom google doodle.
